Po lopate: Fenomén menom Transakčná daň
Hoci sa týka podnikateľského prostredia, je horúcou témou takmer v každej domácnosti. Áno, reč je o novozavedenej transakčnej dani (známej aj ako daň z finančných transakcií – FTT, Financial Transaction Tax). Cieľom zavedenia dane z tzv. finančných transakcií je zabezpečiť aby finančný sektor prispieval spravodlivou čiastkou do štátneho rozpočtu.
Fenomén menom Transakčná daň
Čo je transakčná daň
Ide o daň, ktorá sa uplatňuje na finančné transakcie, či už ide o prevody peňazí medzi bankovými účtami, nákupy cenných papierov alebo iné podobné operácie. Hlavným dôvodom zavedenia transakčnej dane je posilnenie štátneho rozpočtu a snaha o spravodlivejšie rozdelenie daňového zaťaženia. Platenie transakčnej dane sa vzťahuje na všetky právnické a fyzické osoby – podnikatelia, ktoré vykonávajú finančné transakcie nad určitú hodnotu. Výnimkou sú niektoré charitatívne organizácie a malé podniky s nízkym obratom, ktoré sú od tejto povinnosti oslobodené.
Avšak, ako každá nová daň, aj táto prináša so sebou výhody a nevýhody. Medzi výhody patrí zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, čo môže viesť k lepšiemu financovaniu verejných služieb. Na druhej strane, nevýhody zahŕňajú zvýšené náklady pre podnikateľov a potenciálne vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov.
Vláda Slovenskej republiky sa inšpirovala podobnými daňami v iných krajinách Európskej únie, kde sa už tento druh dane osvedčil ako efektívny nástroj na zvýšenie štátnych príjmov.
Slovensko verzus zahraničné modely
Slovenský model transakčnej dane, účinný od 1. januára 2025, sa výrazne líši od tradičných zahraničných modelov v iných krajinách EÚ. Zatiaľ čo zahraničné modely napr. vo Francúzsku či Taliansku sa zameriavajú na špekulatívne finančné operácie a cieľom FTT je stabilizovať finančné trhy. Slovenský systém sa orientuje na bežné podnikateľské platby a cieľom je zabezpečiť vyšší výber daní.
Pre porovnanie, u nás sú zdanené všetky bežné debetné transakcie podnikateľov, ako sú úhrady faktúr, výbery hotovosti. Od platenia FTT sú oslobodené len fyzické osoby – nepodnikatelia. Kdežto vo Francúzsku či Taliansku podliehajú transakčnej dani len nákupy akcií veľkých spoločností a niektoré deriváty.
Rozdiel je aj v sadzbách. Na Slovensku platia podnikatelia 0,4 % z každej debetnej transakcie (max. 40 € na transakciu), 0,8 % z výberu hotovosti (bez limitu) a 2 € ročne za používanie platobnej karty na podnikateľské účely. V zahraničí sú sadzby nižšie a sú zamerané na špecifické finančné nástroje, napríklad 0,2 % z hodnoty akcií. Platiteľmi dane sú v zahraničí predovšetkým Investori a obchodníci, ktorí vykonávajú zdanené transakcie.
Slovenský model je inšpirovaný predovšetkým maďarským modelom transakčnej dane, avšak ide ešte ďalej. Napríklad, pri cezhraničných prevodoch na účty v zahraničných bankách sa neuplatňuje limit 40 €, čo môže viesť k vyššiemu zdaneniu a potenciálnym problémom z pohľadu európskeho práva. Celkovo, slovenský model transakčnej dane predstavuje unikátny prístup, ktorý sa výrazne odlišuje od tradičných zahraničných modelov, a jeho implementácia môže nepriaznivo zasiahnuť podnikateľské prostredie.
Ako minimalizovať dopad transakčnej dane?
Nálada v spoločnosti po zavedení transakčnej dane je zmiešaná. Väčšina slovenských podnikateľov ju vnímajú ako extrémnu finančnú záťaž, ktorá zvyšuje náklady na život celej spoločnosti.
Podnikatelia hľadajú spôsoby, ako minimalizovať dopad transakčnej dane na svoje podnikanie. Jednou z možností je optimalizácia finančných operácií, aby sa znížil počet transakcií podliehajúcich dani. Ďalším krokom je finančná príprava, ktorá zahŕňa dôkladné plánovanie cash flow a vytváranie rezerv na pokrytie daňových povinností.
Už aj pre malých podnikateľov s mesačným obratom 20 000 až 50 000 eur môžu byť náklady na transakčnú daň vysoké.
Hotovosť verzus bankový účet?
V tejto súvislosti sa čoraz častejšie objavuje aj snaha presúvať príjmy do hotovosti, aby sa podnikatelia vyhli zdaneniu elektronických transakcií. Hoci takáto taktika môže krátkodobo znížiť daňové zaťaženie, prináša so sebou značné riziká. Príjmy v hotovosti sa totiž často ťažko dokladujú pri posudzovaní bonity pri žiadostí o podnikateľské úvery. Finančné inštitúcie uprednostňujú transparentné a preukázateľné príjmy vedené cez bankové účty, ktoré poskytujú jasný obraz o finančnej situácii firmy.
Prechod na hotovostné platby tak môže podnikateľov neskôr výrazne obmedziť v prístupe k financovaniu, čo v prípade potreby investícií predstavuje vážnu prekážku. Preto je namiesto obchádzania systému vhodnejšie zamerať sa na optimalizáciu tranzakcií a finančné plánovanie.
Podnikatelia môžu zvážiť podnikateľské úvery a pôžičky ako spôsob preklenutia finančne náročných období. Na Slovensku sú jednou z možností Biznis úvery od spoločnosti Proficredit, ktoré sú relatívne dostupné a môžu pomôcť podnikateľom prekonať obdobia, v ktorých sa im nakopia zvýšené náklady.
Aj keď transakčná daň predstavuje pre podnikateľské prostredie novú výzvu, s rozumnou stratégiou a využitím dostupných finančných nástrojov je možné jej dopady zvládnuť a zároveň si zachovať zdravú finančnú históriu potrebnú na ďalší rozvoj podnikania.